Fenomén Tanking: Umění být nejhorší
Začiatok novej sezóny a veľkých očakávaní. To je september a október v severoamerických major leagues - s výnimkou MLB a MLS, ktoré naopak na jeseň finišujú. Každý klub hrdo vyhlasuje, že sa zlepšili počas prestávky medzi sezónami, že budú lepší a tešia sa na sezónu. Niektoré tímy získali nových hráčov a majú najvyššie ciele, ďalšie sa možno na prvý pohľad oslabili, ale určite sú nadšení z nového začiatku, zbierania skúseností a zlepšovania sa. A všetci idú do novej sezóny s cieľom vyhrávať. Teda všetci nie, aj keď to nahlas nemôžu vysloviť. Aj to je fenomén menom tanking.
Ako to funguje
Americké profesionálne ligy sú špecifické tým, že fungujú ako uzavreté súťaže. Takisto tu funguje iný spôsob získavania nových hráčov. Neexistuje napríklad dopĺňanie z vlastných mládežníckych tímov, ale hráči prichádzajú do súťaže prostredníctvom draftu. Práve draft je pri tankingu kľúčovou veličinou. Základným princípom je, že tie najslabšie kluby by mali získavať tie najlepšie miesta v drafte, aby bola liga čo najvyrovnanejšia. V súčasnosti najhorší tím dostane najviac loptičiek do lotérie, kde sa žrebuje poradie v draftovom výbere. Druhý najhorší nasleduje za ním, potom tretí atď.
Každý šport má svoje špecifikum, preto napríklad pri bejzbale (a do veľkej miery ani pri americkom futbale) nie je draft úplne najdôležitejší. Pre hokejové alebo basketbalové kluby je to úplne iné a aj jeden hráč môže byť rozdielový. Práve NHL a NBA sú preto momentálne rajom pre „tankujúce“ kluby. Vedenie každej ligy má záujem o to, aby každý klub bol konkurencieschopný. Samozrejme je nemožné prikázať klubom „netankovať“ a rovnako im to vôbec dokázať. V zámorí sa ale vedú debaty o etickosti a morálnosti takéhoto vedenia klubu a taktiež rôzne úvahy o zmene princípu draftovej lotérie. Napríklad rovnomernejšie rozloženie loptičiek pre viac tímov alebo fixné pozície podľa vopred dohodnutého kľúča.
Ako to vlastne funguje
Otázkou je, prečo sa kluby vlastne rozhodnú pre túto stratégiu. Spúšťacím motorom býva najčastejšie strata minimálne jednej veľkej hviezdy, či už kvôli ukončeniu kariéry, zraneniu alebo prestupu hráča do iného tímu. Takáto situácia môže nastať prakticky počas ľubovoľného času počas alebo mimo sezóny. Samotný tanking spravidla trvá dovtedy, kým klub nezíska kvalitný hráčsky základ (cez draft alebo trade), aby sa mohol posunúť ďalej. Je náročné určiť presnú hranicu kedy už klub „netankuje“, pretože často po draftovaní nádejnej mladej hviezdy trvá nejaký čas, kým sa tento klub resp. hráč dostanú na takú úroveň, že budú pravidelne vyhrávať.
Dôležité je povedať, že tanking je stratégia organizácií a managementu, nie hráčov a trénerov. Je nepredstaviteľné, že by v najlepších ligách na svete hráči alebo tréneri vypúšťali zápasy a úmyselne prehrávali. Je to rozhodnutie organizácie, ktorá jednoducho podpíše kontrakty s menej kvalitnými alebo mladými hráčmi a výsledok príde sám. Stáva sa ale aj to, že hráči nenapĺňajú očakávania organizácie a.. vyhrávajú! Aj fanúšikovia chápu túto stratégiu, a preto sa minulú sezónu tak urputne bojovalo o posledné miesto v NHL kvôli „The Next One“ – Connor McDavid. Nakoniec bolo prvé miesto vyžrebované pre Edmonton, ktorý skončil až tretí najhorší, ale lotéria mu priniesla možnosť prvého výberu. Fanúšikovia nielenže chápu tanking, ale paradoxne sú nahnevaní, keď ich tím začne vyhrávať a znižovať tak svoje šance na dobré miesto v drafte.
Prečo chcú kluby prehrávať?
Tituly, na tých záleží najviac. Divízne víťazstvá alebo percentuálna úspešnosť počas základnej časti je fajn, ale titul je jednoducho titul. Aj preto kluby nemajú veľký záujem hrať šedý stred tabuľky, ale radšej vypustia sezónu, aby mohli byť do budúcnosti schopní bojovať o titul s najlepšími hráčmi z draftu. Toto ale nemusí byť jediný dôvod. Organizácie z menších alebo menej atraktívnych trhov sú menším lákadlom pre voľných hráčov, a tak pre niektoré organizácie je jedinou šancou získať skutočnú superstar len cez draft. Keby si hráč mal vybrať medzi dvoma úplne rovnakými organizáciami a jedna bude sídliť napríklad v Tennessee a druhá na slnečnej Floride alebo v New Yorku, tak je jasné, ktorú si vyberie. Nielen kvalita života a atraktívnosť mesta, ale aj dane môžu rozhodovať. V niektorých prípadoch ide aj o 10 a viac percentné rozdiely, čo predstavuje milióny dolárov pre hráčov.
Fakt, že organizácia ťažko získa hráča môže byť ovplyvnená aj tým, že sa jedná o expanzný alebo nový tím, ktorý ma taktiež sťaženú pozíciu. Takisto takýto klub môže byť neatraktívne zložený pre potenciálnych nových hráčov – zle nastavené zmluvy vzhľadom na platový strop, starší alebo naopak príliš neskúsení hráči, zranenia a pod. Základom celého tankingu je ale myšlienka obetovať krátkodobý prospech s vidinou zlepšenia v budúcnosti.
Obetovať súčasnosť s vidinou lepších zajtrajškov
Tanking so sebou prináša viacero plusov alebo presnejšie skôr rizikových plusov, kvôli ktorým sa organizácie rozhodnú ísť do toho. Prvým veľkým plusom je šetrenie peňazí. Napriek tomu, že drvivá väčšina klubov zo Severnej Ameriky je každoročne vo finančnom pluse, tak zosekanie platov o desiatky percent robí značný rozdiel. Existujú však nielen platové minimá na úrovni hráčskych zmlúv, ale aj na úrovni celých tímov. Pre kluby však nemá zmysel investovať veľké prostriedky do platov hráčov, pokiaľ nie je reálny predpoklad, že budú bojovať o popredné umiestnenie. Nejde však len o šetrenie peňazí počas tankingu.
Noví hráči podpisujú tzv. nováčikovské zmluvy, ktoré sú zlomkom oproti platom najväčších superhviezd. Predovšetkým posledné roky týchto nováčikovských kontraktov tým pádom hráči pôsobia v klube hlboko pod svoju trhovú cenu – ak sa samozrejme dostanú na takú hráčsku úroveň. V niektorých prípadoch môže jeden dobrý výber v drafte naozaj obrátiť organizáciu naruby a priniesť jej úspech a tituly. Nielen nováčikovská zmluva je pre kluby výhodná, ale aj možnosť podpísať s týmto hráčom skoršie predĺženie zmluvy resp. mu ponúknuť viac peňazí ako iné tímy, čo tiež predstavuje konkurenčnú výhodu.
V zámorí fungujú platové stropy resp. daň z luxusu. To znamená, že kluby sú limitované na každú sezónu určitým finančným objemom, ktorý môžu minút na platy. Ak presiahnu tento limit, tak platia spomínanú daň z luxusu. Aj toto má rôzne podoby, keď napríklad v NHL neexistuje možnosť prekročiť platový strop (tzv. hard cap), na druhej strane NBA má zvyšujúcu sa daň z luxusu v prípade každoročných opakovaných prekročení. Tak či tak je pre kluby najlepšou možnosťou hľadať čo najefektívnejšie kontrakty v pomere plat/výkon. S tým súvisí aj možnosť efektívne a strategicky plánovať kontrakty do najbližších rokov – vzhľadom na spomínané limity platov. Okrem menej vídaných pay-cuts (čiže hráč vedome akceptuje nižší plat) alebo ochoty klubov platiť vysoké dane z luxusu, je jedno z mála možností ako zostaviť silný tím práve z mixu nováčikovských zmlúv, trhových platov superhviezd a vhodnom doplnení napríklad o skúsených veteránov s nižšími platmi.
Šťastná ruka a požehnanie majiteľa
Najväčšou hrozbou tankingu je jednoznačne výber hráča v drafte. Ani prvé miesta v poradí samozrejme nezaručujú to, že organizácia si jednoducho nevyberie správneho hráča alebo nemá dostatok „šťastia“ pri výbere. V histórii sme zažili obrovské množstvo tzv. draft busts (neslávne slávny Patrik Štefan). Zle odhadnutý potenciál hráča, zranenia, osobné problémy a mnohé ďalšie faktory môžu zničiť kariéru hráča a nádeje klubu. Ale aj v prípade pozitívneho vývoja môže hráč po uplynutí vstupného kontraktu podpísať zmluvu s iným klubom alebo si vytrucovať trade do iného klubu.
Celkovo je tanking nesmierne rizikovou stratégiou, pretože tak ako v každom inom biznise, tak aj v profesionálnom športe sú dôležité výsledky (športové aj finančné). A pokiaľ nie sú podľa očakávaní, tak prichádzajú personálne zmeny. Preto je dôležité, že predovšetkým majiteľ a vysoký manažment sú stotožnení s takouto víziou a podržia generálneho manažéra či trénera. V zámorí je zvykom skôr preferovať skúsených a odskúšaných hráčov ako mladých hráčov, s ktorými je treba pracovať niekoľko rokov – pramení to práve z toho, že majitelia očakávajú výsledky skôr v krátkodobom horizonte.
Ako som spomínal vyššie, takýmto spôsobom je síce možné šetriť na platoch, rovnako to však so sebou prináša aj značné zníženie príjmov. Predaj lístkov tvorí v niektorých prípadoch až tretinu klubových príjmov a pri zákonitom poklese návštevnosti to klub určite finančne pocíti. Rovnako klesajú príjmy z merchandisingu a klesajú počty divákov aj pri televíznych obrazovkách, čo má opäť negatívny finančný efekt. Philadelphia 76ers napríklad v minulej sezóne dosahovali priemer 23 000 divákov. Televíznych divákov. A to ide o jeden z najväčších trhov v USA s takmer 3 miliónmi domácností. Priamo na zápasy 76ers prišlo priemerne tesne pod 14 000 divákov, čo napríklad nedosahuje ani priemer druhej nemeckej či anglickej futbalovej ligy.
Etický rozmer
Tanking nie je zakázaný, nie je reálne dokázateľný a nie je to ani úplná novinka. Poznáme viacero prípadov už z osemdesiatych rokov, keď sa kluby snažili urobiť čokoľvek, aby získali vysnívaného hráča. Na rovnakom princípe, s určitými zmenami, to funguje aj dnes. Je nemožné zakázať klubom prehrávať alebo im prikázať, ktorých hráčov majú podpísať. Hovorilo sa o rôznych zmenách v draftovej lotérii, sú zavedené minimálne platové hranice… Pokiaľ ale draft bude prostriedkom ako kvalitatívne vyrovnať kluby, tak zmena súčasného systému je viac ako nepravdepodobná. Tanking je v podstate hrou na etickej hrane s veľkým rizikom, ale v rámci platných pravidiel. Ak by ste Vy viedli organizáciu, išli by ste do toho? Alebo je to pre Vás priveľkým rizikom či etickým problémom?
