Príbeh Slovanu Bratislava v KHL

Pred vstupom do KHL

Najsilnejším impulzom pre vstup Slovanu do KHL bol nepochybne nový moderný štadión, ktorý bol vybudovaný resp. kompletne zrekonštruovaný pre MS 2011. Prvú sezónu na novom štadióne ešte Slovan odohral v slovenskej Extralige, už o rok však smeroval do KHL. Nový štadión ale nebol jediným dôvodom.

Manažment HC Slovan, na čele s generálnym manažérom Marošom Krajčim, bol dlhodobo veľmi ambiciózny a fungoval na slovenské pomery až neuveriteľne progresívne a profesionálne. Už v roku 2008 odohral Slovan na „starom zimáku“ v Bratislave prípravný zápas s Tampa Bay Lighthing. Už na nový štadión o tri roky neskôr zavítal New York Rangers. Aj starý zimák bol pravidelne vylepšovaný a už v roku 2006 bol vybavený sky boxami, novými VIP priestormi, modernou video kockou alebo novými kabínami.

Súčasne pôsobil prakticky v každej európskej súťaži, ktorá vytvárala priestor na medzinárodnú konfrontáciu – Kontinentálny pohár, Super Six alebo Hokejová liga majstrov. Vstup do KHL bol tak logickým krokom.

Pôsobenie v KHL

Prvá sezóna bola ako z rozprávky. Už prípravné zápasy naznačovali obrovský záujem – prvý prípravný zápas proti Petrohradu na konci júla (!) prilákal takmer 8 tisíc divákov. Tento záujem pretrval, úvodné zápasy sa vypredávali behom niekoľkých minút. Záujem bol tak veľký, že Slovan sa rozhodol počas nasledujúceho roka predávať lístky na zápasy cez aukcie.

Sezónu 2012/2013 poznačil lockout NHL, vďaka ktorému Slovan získal slovenských reprezentačných obrancov Ľubomíra Višňovského a Andreja Sekeru. Aj ostatné kluby KHL samozrejme zlanárili zámorské hviezdy, čo ešte viac zvyšovalo záujem fanúšikov. S jedným z najnižších rozpočtov celej KHL sa Slovan dokázal prebojovať do play-off, kde vypadol v prvom kole. Zažíval však fantastické obdobie – nový štadión, obrovský záujem divákov a aj s minimálnym rozpočtom (iba tesne nad 10 miliónov eur) konkuroval súperom.

Druha sezóna ťažila z tej predchádzajúcej. Priemerná návštevnosť presiahla 10 tisíc divákov (z kapacity 10 055), po slabom vstupe do sezóny tentokrát ale nedosiahli na play-off. Síce sa začiatkom januára odohral v Bratislave Zápas hviezd KHL, zaviedol sa klubový maskot na domácich zápasoch a značnú časť národnej reprezentácie stále tvorili hráči Slovanu (v roku 2013 až 11 hráčov), oproti premiérovej sezóne to bol menej úspešný rok.

Posledná sezóna!?

Do tejto sezóny vstupoval Slovan s mierne zmenenou filozofiou. Dovtedy to bol slovenský tím doplnený o niekoľko legionárov – aj to zväčša z Česka. Toto leto do tímu pribudli hráči zo Slovinska, Švédska či zo zámoria. V priebehu sezóny sa dokonca prvýkrát v histórii stal hlavným trénerom (ak nerátame Česko) niekto zo zahraničia – Fín Petri Matikainen. Aj s mierne navýšeným rozpočtom však Slovan zažíva najhoršiu sezónu za posledné roky. Je beznádejne posledný v západnej konferencii, pred týždňom prehral v Moskve s CSKA rekordne 12:0.

Túto sezónu ovplyvnil výrazným spôsobom konflikt na Ukrajine. Donbass Doneck z pochopiteľných príčin nehrá v tejto sezóne. Ruský rubeľ sa prepadol o takmer polovicu svojej hodnoty. Ale nie je to jediný dôvod. KHL má ďaleko od profesionálnych súťaží v Severnej Amerike a sama poriadne nevie, kam chce túto súťaž vlastne dostať. Stále hlasnejšie sa diskutuje o tom, že KHL chce byť len „Sovietskou“ ligou. A keď už ju rozširovať do Európy, tak len o tie skutočne najlepšie kluby ako napríklad Jokerit Helsinki. Tak či tak to vyzerá viac ako pravdepodobné, že pre Slovan Bratislava a Medveščak Záhreb je sezóna 2014/2015 poslednou v KHL.

A čo ďalej? Slovensko, Rakúsko alebo Česko?

Aj keď odchod Slovanu z KHL nie je ešte definitívne potvrdený, musel by sa stať zázrak, aby pokračoval ďalej. Otázkou tak je, kde bude Slovan pôsobiť v nasledujúcej sezóne. Možnosti sú v tomto momente tri – návrat na Slovensko, rakúska EBEL liga alebo česká Extraliga.

Slovenská Extraliga bojuje s klesajúcou návštevnosťou už dlhodobo, od presunu Slovanu do KHL ešte výraznejšie. V tejto sezóne je to na úrovni 1800 divákov na jedno stretnutie. Návrat na slovenské štadióny by problémom nebol a drvivá väčšina (aj rivalov) by ho uvítala. Keď už pre nič iné, tak ako svetielko nádeje pre chátrajúce štadióny, ekonomicky zdecimované kluby a marketingovo nezaujímavú ligu.

Ďalšou možnosťou je rakúska EBEL liga, v ktorej už teraz pôsobia 4 zahraničné kluby z Talianska, Maďarska, Slovinska a české Znojmo. Športová úroveň ligy je zhruba na úrovni slovenskej Extraligy. Ekonomicky je však zaujímavejšia a do budúcna môže byť základom pre širšiu európsku súťaž. Otázne však je, nakoľko budú zápasy proti neznámym klubom atraktívne pre fanúšikov.

A potom je tu znova česká Extraliga. Zo strany Slovanu (ale aj Košíc) tu záujem je už niekoľko rokov. Slovan ešte pred vstupom do KHL najprv zisťoval záujem na českej strane. Spoločná česko-slovenská súťaž je nereálna a z pohľadu českých klubov by nedávala žiadny zmysel. Ak by však išlo len o tie najlepšie kluby (Slovan a prípadne Košice), tak šanca by bola určite vyššia. Opäť je tu však viacero otázok – majú české kluby záujem pustiť medzi seba zahraničný klub? Ak aj áno, aký by bol formát takejto súťaže? Ak by účinkovanie Slovanu nebolo úspešné, tak čo potom?

Budúcnosť Slovanu je otvorená a bude zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať. Ešte zaujímavejší môže byť vývoj európskych hokejových súťaží vôbec. Experimenty s Ligou majstrov, budúcnosť KHL, rozširovanie rakúskej EBEL ligy. Bude smerovanie európskych súťaži postupne viesť k obdobe NHL v Európe s rôznymi konferenciami a divíziami? Alebo bude pokračovať trend rozdrobenia líg na mix národných líg, nadnárodných súťaží spolu s neurčitým vývojom KHL a Ligy majstrov?