Ako sa basketbal stal v Bratislave športom číslo dva

Čo sa to deje keď najpopulárnejší šport prehráva s menej populárnym a keď na milovaný Slovan príde menej ľudí ako na nepopulárny Inter?

Poďme sa bližšie pozrieť na príbeh basketbalového Interu v tejto sezóne. Českí fanúšikovia si tento klub pamätajú zo sezóny 2011/2012. Vtedy sa rozhodol spolu s Levicami pôsobiť v Mattoni NBL. A na rozdiel od Levíc nezanechal príliš dobrý dojem. 13. miesto a bilancia 13 víťazstiev a 33 prehier nepotešila nikoho. A tak po sezóne prišli zmeny.

Prvou a zásadnou bola zmena vlastníctva. Basketbalový klub prebrala od Asociácie športových klubov (AŠK) Inter trojica nových spoločníkov. Bývalý basketbalisti Jakabovič, Ondruš a Gál založili s.r.o. BK INTER a dali si ambíciozné ciele.

Nakoniec slávna história im nedovolila inak. Inter bol tradičným účastníkom československej ligy od roku 1970. V rokoch 1979, 1980, 1983, 1985 získal majstrovský titul v spoločnej súťaži. V roku 1996 aj v tej slovenskej. Jeho zostavou prešiel jediný Slovák, ktorý vybehol aj na palubovku americkej NBA (Richard Petruška 1993/1994; Houston Rockets). A tak túžba nových vlastníkov bola jasná, vrátiť Inter tam kde boli fanúšikovia slovenského basketbalu zvyknutí.

Východzia pozícia pritom nebola jednoduchá. Slovenská basketbalová asociácia podmienila účinkovanie Interu v českej NBL paralelnou účasťou aj v slovenskej extralige. To bolo nad rámec finančných možností klubu a tak sa Inter odhlásil z českej a prihlásil do slovenskej ligy. Následne začalo zháňanie nových sponzorov. Predsa len basketbal v Bratislave lákal len tých skalných a návštevy sa pohybovali medzi 300 až 800 divákmi. A už letmý pohľad do hľadiska naznačoval, že ide hlavne o bývalých alebo súčasných basketbalistov.

Zlom nastal vo februári, keď Inter ohlásil nového veľkého sponzora. Spoločnosť Incheba podľa neoficiálnych informácii za sponzorstvo zaplatila 50 000 Euro. A s týmito peniazmi sa v slovenskom basketbale dá urobiť veľa. Dovtedy hra stála na Martinovi Rančíkovi, bratovi Rada Rančíka hráča Nymburku (ktorý odohral na jeseň dva zápasy za Inter a potom získal v českej ligy titul najlepšieho hráča).

S novými peniazmi prišli aj noví hráči. Alando Tucker, 29 ročný američan so skúsenosťami z NBA (Phoenix Suns 2007 -2009, Minnesota Timberwolves 2009-2010) prišiel ako prvý a jeho príchod znamenal prielom aj v marketingovej komunikácii klubu.

Inter vytvoril novú vizuálnu identitu (tiger s ohnivou loptou plus vydarené motto „čo si vybojuješ, je tvoje!“), spustil nový web a facebookovu stránku (aktuálne 1054 followerov). Nemusím zdôrazňovať, že obe komunikačné platformy začal pravidelne aktualizovať a marketingovú komunikáciu doplnil billboardovou kampaňou v Bratislave.

 

 

Príchod Tuckera zároveň pomohol prieniku do médii. Kým dovtedy sa basketbalovej extralige venoval len športový denník, hráč so skúsenosťami z NBA prilákal všetky relevantné televízie, rádia aj noviny. Angažovanie Tuckera sa tak Interu vyplatilo dvakrát, jednak jeho výkony na palubovke boli nadpriemerné a zároveň aj pritiahol pozornosť širokej verejnosti. Hneď jeho prvý zápas znamenal zdvojnásobenie návštevnosti v hale na Pasienkoch.

Na palubovke neskôr tím doplnil ďalší hráč so skúsenosťami z NBA Marlon Garnett (Boston Celtics 1998-1999), ale jeho pôsobenie už marketingovo nebolo až tak dobre využité. Predsa len prvý z NBA môže byť len jeden. Pozornosť médii skôr upútal Aramis Naglič, ktorý zasadol na trénerskú lavičku. Naglič, člen chorvátskeho tímu na pamätnej olympiáde v Barcelone 1992, opäť pritiahol pozornosť médii. Pomohlo aj jeho pôsobenie v Pezinku pár rokov dozadu a bezproblémová komunikácia v slovenčine.

Inter však okrem športového hľadiska stále myslel aj na podporné aktivity. Okrem aktualizácie billboardov a aktívnej komunikácie prostredníctvom facebooku aj domovskej stránky, rozbehol predaj dresov, tričiek a mikín. Oblasť, v ktorej slovenské kluby nie sú moc dobré.

Bohužiaľ Inter nedotiahol predaj formou eshopu, ale len pultovým spôsobom počas zápasov. Merchandising vyvrcholil špeciálnou edíciou žltých tričiek venovaných finálovej sérii. Predajná cena 5 Euro mala motivovať k vytvoreniu žltého hľadiska, čo napokon nevyšlo, ale pokus to bol mimoriadne sympatický.

Druhým, dovtedy nepoznaným javom bolo zatraktívnenie samotných zápasov sprievodným programom. Predstavovanie hráčov bežalo „americkým“ spôsobom, keď hráči vybiehali do haly počas svetelnej šou za výkrikov moderátora. Počas zápasov v hľadisku, počas prestávok na palubovke tancovali „cheerleaderky“.

Počas prestávky dostala priestor súťaž v hádzaní lopty na kôš pre fanúšikov. Finálové zápasy zase osviežilo vystúpenie dvoch známych slovenských hip-hopperov. Orientácia na mladého diváka priniesla svoje ovocie. Návšteva 3 000 divákov na štvrtom finálovom zápase, 3 500 divákov na šiestom zápase.

Športovo sezóna vyústila v zisk titulu po dramatických a kvalitných zápasoch s Komárnom. Marketingovo v skoro vypredanú halu a zaujatie druhého miesta v popularite medzi bratislavskými klubmi. Prvé miesto hokejového Slovana je pritom vďaka účasti v nadnárodnej KHL a téme „reprezentovanie celého Slovenska“ neohroziteľné.

Noví vlastníci teda dokázali do haly pritiahnuť mladých ľudí, ktorí dovtedy sledovali špičkový basketbal v televízii. Napriek prestarnutej hale a malému komfortu v nej, ľudia na „hráča so skúsenosťami z NBA“ radi prídu. A to je rozdiel medzi futbalovým Slovanom a basketbalovým Interom. Aktívne komunikujú obaja, ale basketbal dokázal ponúknuť aj športovú kvalitu. Nehovoriac o tom, že kým na futbal dieťa zoberú len najotrlejší rodičia, na basketbal môžete chodiť s celou rodinou.

Do budúcej sezóny teda stojí pred vlastníkmi basketbalového Interu nová výzva. Latku si nastavili vysoko a zaujať jednorazovo je vždy lahšie ako si záujem dlhodobo udržať. Uvidíme s čím príde teda Inter na jeseň. Určite dôjde k zmenám v kádri a bude zaujímavé či sa klub nepokúsi budovať vzťah s fanúšikmi aj cez niektorého z mladých odchovancov klubu.

V budúcnosti bude dôležité rozvinutie spolupráce s Čechmi, keďže hlavní sponzori Incheba a Fortuna majú svoje záujmy aj tam. Budúcoročný Česko-slovenský pohár je pre Inter len začiatkom budovania spoločných súťaži.

A pre futbal a Slovan Bratislava by mohol byť príbeh basketbalového Interu poučením. Aby najpopulárnejší šport nebol len bratislavskou trojkou.

 

Zdroj fotografií: Autor a BK Inter Bratislava